Ide o formu špeciálnej reflexnej terapie, pri ktorej sa liečebný zásah vykonáva predovšetkým cestou nervových spojov a zakončení v oblasti zvolených reflexných oblúkov. Je to manuálny liečebný zásah na povrchu tela, a to v miestach ochorením vyvolaných reflexných zmien.
Špeciálnou technikou sú postupne ošetrované dosiahnuteľné reflexné zmeny nielen v koži, ale tiež v podkoží, na obaloch svalov, vo svaloch, eventuálne aj na perioste (okostici) niektorých kostných plôch.
Na ošetrenie nervových zakončení sa využíva predovšetkým dráždenie, hlavne ťahom. Trecie hmaty bruškami prstov vnorených do kože či podkožia sú vedené dopredu, dozadu, sú krátke alebo dlhé, priamočiare či v tvare krivky.
Podľa intenzity ošetrenia, tlaku a sklonu prstu sa robí technika kožná, podkožná či faciálna. U väzivovej reflexnej masáže sa dosahuje priamo posun podkožia proti spodine uchopením kože a podkožia medzi palce a ukazováky. Existujú špeciálne hmaty, napríklad prísuvná špirála, dvojpalcový hmat, pílovitý hmat, medzitŕňový hmat, posuvné chvenie, plošná vibrácia chrbta, prerušovaný ťah vidličkou a pod.
Reflexná masáž je veľmi citlivým zásahom do organizmu, okrem lokálnych pocitov (tupý tlak, trenie, začervenanie, a podobne) môžu byť vyvolané i vzdialené pocity a reakcie (pocit búšenia srdca, krátky dych, bolesť brucha, tlak v močovom mechúre, potenie na celom tele, pocit náhlej únavy s akútnou potrebou spánku). Z toho vyplýva nutnosť jej ordinácie lekárom, pri ktorej je upresnená požadovaná sústava.
Existujú štyri základné sústavy reflexnej masáže: sústava pre šiju a hlavu, sústava chrbtová (dorzálna), hrudná (thorakálna) a panvová (pelvická).
Súčasná kombinácia reflexnej masáže s masážou klasickou je nevhodná, dôsledkom je negácia liečebného účinku, nedá sa vylúčiť ani zhoršenie stavu a zvýšené riziko celkových negatívnych reakcií.
